Písanie rukou zohráva nenahraditeľnú úlohu nielen pri učení sa písať v detskom veku. Je dôležité aj v období dospievania, má svoje opodstatnenie ešte aj v dospelom veku. Používanie pera či ceruzky totiž neznamená iba písanie a kreslenie. Ich zmysel je oveľa hlbší. Samotná kresba a písanie dieťaťa je doslova vývinovou potrebou. Písaním rozvíjame mnohé ďalšie schopnosti oboch hemisfér. Je to napríklad ako pri hre na hudobný nástroj, kde je celé telo zapojené – zapája sa aj myslenie, pozornosť. Ako písanie súvisí s myslením, pamäťou a pozornosťou? Ako môže ovplyvniť neurologické prepojenia v mozgu? Na to sa už Slávka Ivančová pýtala vývinovej psychologičky Lenky Jurčovej:
Vplyv rucneho pisania na mozog 1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Písané písmo sa napája pri malých písmenách vždy zdola nahor a je plynulé. Jemná motorika sa tak rozvíja oveľa viac ako pri tlačenom písme. A keď sa rozvíja jemná motorika, rozvíja sa aj myslenie a cítenie! Veľa otázok sa v súčasnosti venuje aj tomu, či písať spojeným alebo nespojeným písmom. Prerušovaným písmom deti nadobúdajú skôr fragmentárne myslenie, čo ich môže brzdiť napríklad pri potrebe rýchlych rozhodnutí.
Deti, ktoré píšu kurzívou, sa vedia lepšie vyjadrovať, píšu rozvinutejšie vety a lepšie sa učia oproti žiakom, ktorí používajú len tlačené písmo. Následky kombinácie papier – pero – ruka – mozog siahajú ešte hlbšie. Plynulý pohyb píšucou rukou zapája do práce viac oblastí mozgu ako prstoklad. O tejto téme pokračuje psychologička Lenka Jurčová:
Vplyv rucneho pisania na mozog 2
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Časť mozgu, ktorá je spojená s hovorením a písaním, je čelový lalok. Táto oblasť je tiež zodpovedná za pohyb, uvažovanie, úsudok, plánovanie a riešenie problémov. Tieto činnosti a schopnosti sa navzájom ovplyvňujú. Je preto namieste zdôrazniť, že hoci žijeme v digitálnej dobe, nemali by sme sa odvolávať na to, že súčasné deti nebudú písmo nikdy potrebovať.
