Je jednou zo siedmich tokajských obcí, tvorí ju 114 hektárov tokajských honov, vhodných na pestovanie tokajských odrôd viniča hroznorodého, a jej súčasťou je aj súbor 33 gazdovských pivníc s rozvetvenými chodbami. Minulý rok si obec Veľká Tŕňa pripomenula 800. výročie od svojej prvej písomnej zmienky. V regióne je pritom iba málo obcí, ktoré sa môžu pochváliť podobným výročím. Pri tejto príležitosti vydala ucelenú monografiu venovanú dejinám, osobnostiam, zvykom či tradíciám Veľkotŕňanov. O najdôležitejších udalostiach tejto tokajskej obce sa Lívia Godová pozhovárala s autorom monografie Jurajom Žadanským, ktorý spolu so svojou manželkou Annou pracoval na jej vzniku od roku 2004, pričom ostatné štyri roky išlo o systematickejšiu prácu.
800_1;god
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V roku 2004 bolo územie gazdovských pivníc vo Veľkej Tŕni vyhlásené za pamiatkovú zónu, a to v rámci nominácie slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva. Na hone Keska sa nachádza podzemný komplex 33 pivníc, ktoré majú systém rozvetvených chodieb patriaci až vyše 100 majiteľom. Pivnice sú prekryté zemným valom s trávnatým porastom, vysekané do tufu, a v minulosti slúžili nielen na výrobu či skladovanie vína, ale i ako úkryty pred nepriateľom. Veľká Tŕňa však nie je spätá len s pestovaním viniča. Koncom 19. storočia bolo v obci objavené aj významné ložisko veľkotŕňanského antracitu. Ako došlo k jeho nájdeniu či ako prebiehala jeho ťažba? Aj to ozrejmil Lívii Godovej autor monografie Veľká Tŕňa 1220 – 2020, ktorá vznikla pri príležitosti 800. výročia od prvej písomnej zmienky o obci, Juraj Žadanský.
800_2;god
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
