V dnešnej dobe si život bez rádia nevieme predstaviť. Počúvame ho doma, v práci, v aute, dokonca doba tak napreduje, že ho vlastne vieme počúvať naozaj kdekoľvek. Kedysi ale tomu tak nebolo. Na začiatku, keď sa s rozhlasovým vysielaním na Slovensku ešte len začínalo, malo doma rádio iba pár ľudí. Napríklad v októbri 1924 bolo u nás evidovaných prvých 20 koncesionárov. O 13 rokov neskôr, čiže v roku 1937, ich už bolo viac ako 106 tisíc a na konci roka 1987 malo doma rozhlas viac ako milión koncesionárov. Rádio si teda veľmi rýchlo našlo cestu k ľuďom, a stalo sa zdrojom dobrej nálady, ale aj zdrojom informácií. Prvé rádiá sa od tých súčasných líšili. Inak vyzerali a fungovali na inom princípe. Viac sa Michaela Slivková Kirňaková dozvedela od zberateľa rádií Vladimíra Kaletu, ktorého zberateľské kúsky ste mohli vidieť aj u nás v rozhlase.
zberateľ_rádií_1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Veľká drevená politúrovaná skriňa. V jej hornej polovici reproduktor prekrytý ozdobnou a zároveň ochrannou tkaninou a v dolnej polovici prístroja sklenený ladiaci panel s názvami hlavných európskych staníc od Londýna cez Hilversum až po Moskvu. Po bokoch dva hlavné gombíky na ladenie a hlasitosť, dolu tlačidlá na prepínanie vlnových dĺžok - od dlhých vĺn cez stredné až po krátke. Takto kedysi vyzerali rádiá, ktoré má vo svojej kolekcii aj zberateľ Vladimír Kaleta. Michaela Slivková Kirňaková chcela vedieť, aké čaro mali staré elektrónkové rádiá.
zberateľ_rádií_2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
