Hovorí sa: malé deti = malé problémy; veľké deti = veľké problémy. Zrejme niet na svete rodiča, ktorý by sa počas dospievania svojho dieťaťa nedostal do situácie, ktorá by ho poriadne rozčúlila. Niekedy sa nestačíme čudovať, keď sa z milého a usmievavého chlapčeka či dievčatka stihol stať drzý a náladový tínedžer, zrazu mu všetko prekáža, nekomunikuje s nami, na všetko len odvrkne, neustále sa zatvára do svojej izby a najčastejšie ho vidíme len s mobilom v ruke. Nik mu nerozumie a rodina, v ktorej žije, je podľa neho či nej tá najhoršia na svete.
Psychologička Katarína Šáriová však tvrdí, že takéto – žiaľ, pre okolie a rodičov zraňujúce správanie sa – je pre tínedžera prirodzené. V tomto prípade sa však treba vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti, nadhľadu a v neposlednom rade nezabúdať na zdravú a nenásilnú komunikáciu. Tú si však rodičia musia so svojím dieťaťom budovať omnoho skôr než v samotnej puberte. Pokračuje Kristína Bertičová:
poradňa_odcudzenie tínedžera
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
