Po vyhlásení mimoriadnej situácie vyplývajúcej z prijatých vládnych preventívnych opatrení proti šíreniu infekčného ochorenia COVID-19 sa mnohým zamestnancov dočasne zmenila forma a režim ich práce, boli nútení ostať v domácej karanténe, respektíve s rodinným príslušníkom.
Za „normálnych" okolností určuje Zákonník práce v paragrafe 152 zamestnávateľovi povinnosť „zabezpečiť zamestnancom stravovanie, a to vo všetkých zmenách a podľa zásad správnej výživy buď priamo na pracoviskách, alebo v ich blízkosti". - A poskytuje ho „vo forme jedného teplého hlavného jedla vrátane nápoja buď vo vlastnom, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, prípadne zabezpečí - najčastejšie formou stravovacích poukážok alebo elektronických stravovacích kariet - stravovanie u iného poskytovateľa stravovacích služieb."
Okolnosti však nie sú - dá sa povedať - „normálne". A tak kolegu Miroslava Talavaška zaujímalo aké zásady by - za súčasných podmienok a obmedzení - mal zamestnávateľ napĺňať vo vzťahu k svojim zamestnancom, ktorí buď ostali doma na tzv.-nej OČR, alebo pracujú „z domu", teda využívajú tzv.-ný Home Office(?). - Reaguje riaditeľka Odboru inšpekcie práce košického Národného inšpektorátu práce, Miroslava Mošonová:
dobra rada_Korona_strava zamestnancov Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Zákonník práce - nielen pre aktuálny stav - však umožňuje zamestnávateľovi (po dohode so zástupcami zamestnancov, teda odborovou, či zamestnaneckou organizáciou) ešte niektoré ďalšie alternatívy. - Napríklad upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Ďalej umožniť stravovanie aj zamestnancom, pracujúcim mimo rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, a môže aj rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie. - To sú však alternatívy, ktorých praktické napĺňanie je „tu a teraz" dosť iluzórne.
